O Dalovi

Dalo rástol v srdci Tatranskej Lomnice so sestrou a dvoma bratmi slobodne a divoko, bez prílišného dohľadu rodičov a nadbytku pravidiel. Vila Stále zdravie, obklopená lesoparkom, poskytovala nielen množstvo príležitostí na detské hry, ale aj prítomnosť divých tatranských zvierat a lesných plodov. Huby k obedu rástli priam okolo: pre celú rodinu sa stali celoživotnou vášňou. Rodičia pracovali v tatranských zotavovniach. Ako chlapec vyrezával vychádzkové palice z liesok a zážitok z prvého zárobku na Štrbskom plese ho dodnes inšpiruje k vymýšľaniu originálnych drevených predmetov pre radosť iným. Možno aj prostredie secesnej vily z roku 1909, ktorú navrhol chýrečný maďarský architekt Kálmán Rimanóczy, ovplyvnilo Dalov zmysel pre estetiku a prácu s drevom. Nemenej dôležitá bola pre Dala a jeho bratov ďalšia výnimočná stavba: drevená sánkarská dráha postavená v roku 1906, keď otvorili Grandhotel Praha. Otec Svaťo bol chlapcom zanieteným trénerom. Rozprávanie o tom, ako si vyrábali kombinézy a rôzne sánkarské pomôcky doma na kolene, pripomína známy príbeh jamajských bobistov Kokosy na snehu. Tatry boli Dalovým osudom aj potom, ako sa rodina presťahovala do Košíc. Východniarska srdečnosť, láskavosť po mame Zdenke, zmysel pre humor a zábavu v kombinácii s imperatívom priateľstva ako najvyššej hodnoty pomáhajúcej prežiť v prostredí tatranských vrcholov, sú dodnes hlavnými črtami Dalovej osobnosti. Ale aj ochota bezhlavo sa pustiť do náročných úloh, na vyriešenie ktorých nemá podmienky a často ani zručnosti, no napriek tomu tvrdohlavo a vytrvalo ide za ich naplnením. Takou výzvou bola pre neho výroba motorizovanej trojkolky, ktorá by mu umožnila slobodný pohyb bez závislosti na pomoci najbližších. Šľak ma išiel trafiť, keď naplnil celý dom dymom a iskrami pri zváraní kostry stroja, o ktorom som bola presvedčená, že nikdy nemôže fungovať. No skúste sa postaviť škorpiónovi. Trojkolka dnes behá po Liptove s jeho šťastným novým majiteľom Ivanom. Pre Dalove nohy nebola vhodným riešením. A tak objavil štvorkolku, ktorú stavia teraz podľa severského vzoru. Chvalabohu už na to nie je sám, našli sa ľudia ochotní pomôcť a ďalšie iskry v pivnici (snáď) nehrozia.

Život s Dalom nie je ani trochu jednoduchý. Rozhodne ani nudný. Dúfam len, že najbližšie nevymyslí aeroplán – predsa len, tá štvorkolka na Ostrvu asi nevylezie. Či?

Vlasta