Ivan Šobáň o Dalovi

Priateľstvo medzi ľuďmi máva všelijakú podobu. V mojom živote som mal možnosť spoznávať všelijakých ľudí. Niektorých som si obľúbil, a na niektorých by som veľmi rád zabudol.

Keď som sa po prvý raz stretol s Daliborom Novotným, netušil som, čo mi to prinesie, ako mi to obohatí život.

Dalibora som sa spoznal ako maséra. Chodieval som k nemu na masáže. Debatovali sme o všeličom. Dozvedel som sa, že je rezbárom. Po nejakom čase sa Dalibor stratil. A ja som nevedel prečo. No neskôr som sa dozvedel príčinu. Bol to pre mňa jedna z nepríjemných správ ktoré som sa niekedy dozvedel.

Po dlhšom čase sme sa stretli. I keď postihnutie Dalibora obmedzovalo, nepodával sa. Vrátil sa k svojej rezbárčine.

Dalibor, vzhľadom na svoje postihnutie, túžil byť samostatný. Cez internet sledoval rôzne vozíky, trojkolky ktoré by mu umožnili lepšie sa pohybovať po okolí.

A tak sa stalo, že sme sa na jar v roku 2014 sme sa dali svojpomocne do výroby trojkolky. Pôvodne to mala byť trojkolka pre Dalibora. No po Daliborovej úvahe, sa rozhodol, že to bude trojkolka určená pre mňa.

Postupne som si zaobstarávať a kupovať súčiastky. A výsledok sa po čase dostavil. Bolo to radosti keď som sa prvý raz previezol po ulici.

Dalibor objavil na internete objavil elektrický vozík ktorý vyrába švédska firma. Je to vozík na veľkej úrovni, a Daliborovi by to uľahčilo pohyb. Ja som sa rozhodol, že sa pokúsim mu v tej jeho veľkej túžbe pomôcť podľa svojich možností.

Rozmýšľal som ako. Vymyslel som, že pre Dalibora vybicyklujem nejaké finančné prostriedky, na kúpu jeho vozíka.

A tak sa zrodil projekt charitatívna cyklojazda. Verím, že deň 4. jún bude tým dňom, na ktorý sa bude dlho spomínať. A ja budem náramne šťastný že som niečo preto urobil aby Dalibor a ja s ním sme boli o trochu viac mobilnejší.

Ivan Šobáň